Skleník do záhrady prináša množstvo výhod. Na jednej strane je možné predĺžiť úrodu a na druhej strane zvýšiť úrodu plodín. To si však vyžaduje dobré zloženie pôdy v skleníku. Viac o tom nižšie.

Stručne

  • Zloženie skleníkovej pôdy dôležité pre dobrú úrodu
  • Podklad sa nemusí nevyhnutne vymieňať ročne
  • obyčajne postačuje pravidelné osviežovanie pôdy skleníka
  • Treba dodržať striedanie plodín

Skleníková pôda – zloženie

Pre rast a dobrú úrodu zeleniny je kľúčové zloženie, štruktúra a obsah živín v pôde v skleníku. Použitá pôda by mala mať tieto vlastnosti:

  • voľné a vzdušné
  • drobivý až jemne drobivý
  • výživný
  • nesmie kondenzovať
  • nedochádza k tvorbe podmáčania

Dobrá pôda pre skleník by mala byť zmiešaná takto:

skleník v záhrade

záhradná pôda

  • aspoň tretina
  • môžu byť voľné alebo tesné

konský a kravský hnoj

  • veľmi dobrá alternatíva ku kompostu
  • obsahuje veľa živín
  • Pôvod poznámky
  • používať len z ekologických fariem

kompost

  • ak tam nie je hnoj
  • veľmi výživné
  • použiť jednu tretinu

Hlina

  • zapracovať dvanásť dielov hliny
  • nepoužívajte príliš veľa
  • spevnená pôda
  • príliš suchá pôda sa stáva vlhkejšou

piesku

  • šesť dielov piesku
  • uvoľňuje pôdy
  • prináša vlhkosť do pôdy
  • nie príliš veľa, znižuje obsah živín

rašelina

  • nie veľmi šetrné k životnému prostrediu
  • Znižuje však pH pôdy
  • používa sa len vtedy, keď by mala byť pôda kyslejšia
  • Predtým si určite zmerajte pH

vápno

  • Používajte, keď je pôda príliš kyslá
  • použite dvanásť dielov vápna
  • zlepšuje štruktúru pôdy
  • zapracovať pred výsadbou

mulčovacia kôra

  • výživný
  • zadržiava vlhkosť v pôde
  • dať nad zem po celý rok

Upozornenie: Ak prebieha sejba, pôda nesmie byť príliš bohatá na živiny. Ak je to možné, nepoužívajte kompost, namiesto toho použite piesok.

Osvieženie je zvyčajne dostatočné

Pôda v skleníku sa počas záhradkárskej sezóny využíva intenzívnejšie ako vonku. Rastliny pravidelne získavajú živiny z pôdy a mikroorganizmy navyše v skleníku rozkladajú jednotlivé zložky pôdy rýchlejšie ako v bežnej záhradnej pôde. Výmena skleníkovej pôdy však nie je potrebná každý rok. Spravidla úplne postačuje osvieženie pôdy, teda dodanie novej rastlinnej potravy. Osviežovanie, alebo ešte lepšie pravidelný príjem živín, je možné vykonať niekoľkými spôsobmi:

  • Zapracovanie hnoja prehnitého dobytka
  • podkopané pred výsadbou letných plodín
  • 6 kg hnoja na meter štvorcový za rok
  • Tréning je možný aj koncom jesene

používanie konského hnoja

  • pred zapracovaním dobre skladujte s rašelinou alebo zeminou po dobu jedného roka
  • Pracujte ako dobytok

Upozornenie: Pravidelné používanie hnoja udržuje pôdu úrodnú po dlhú dobu. Potom nie je potrebné vymieňať zem každý rok.

Kyanamid vápenatý a kompost

  • dobrá alternatíva k maštaľnému hnoju
  • Kompost musí byť dobre vyzretý a preosiaty
  • Nanášajte a pracujte v pravidelnej 5 až 10 cm vrstve
  • za týmto účelom odstráňte starú pôdu v rovnakej výške
  • môžu sa však objaviť divoké byliny
  • preto primiešajte 150 g špeciálneho kyánamidu vápenatého na meter štvorcový povrchu

hnojová rašelina

  • vhodné pre ťažké a ľahké pôdy
  • používanie maštaľného hnoja je však nevyhnutné
  • jednostranné, dlhodobé používanie rašeliny mulčovacia pôda
  • sťažuje vstrebávanie vody

používanie tekutého hnoja

žihľavový hnoj
  • dobre sa hodí žihľavový alebo skorocelový hnoj
  • výživný
  • chrániť pred zasolením pôdy

zavlažovacia voda s kompostom

  • Pridajte kompost do vody na zavlažovanie
  • často a dôkladne miešame
  • musí sa dobre rozpustiť
  • precedíme a zlejeme

Dodržiavajte striedanie plodín

Je tiež veľmi dôležité dodržiavať striedanie plodín, aby ste nemuseli neustále meniť pôdu v skleníku. Najrozmanitejšie rastliny majú rôzne nároky aj na živiny v pôde, preto je potrebné správne poradie pestovania, aby sa dali optimálne využiť. Normálne sa pôda dokáže sama regenerovať, ale to si vyžaduje čas. Inými slovami, tie isté rastliny by sa nemali sadiť každý rok na rovnaké miesto. Vždy sa odporúča prestávka aspoň tri roky.

Upozornenie: Okrem toho je vždy potrebné opatrné a hlboké obrábanie pôdy, aby sa zabránilo vysychaniu alebo podmáčaniu podložia.

Odborníci radia…

výmena pôdy v skleníku každé tri až štyri roky. Ak pôda nie je úplne odvodnená, zvyčajne stačí odstrániť vrchnú vrstvu 20 až 30 cm a naniesť čerstvú zeminu. Ak však pôda už nemá žiadny obsah živín, je potrebná úplná výmena. Na tento účel sa vymení vrstva zeminy 40 až 50 cm. Najlepší čas na to je koniec marca až polovica apríla. Pred úplnou výmenou by sa však mala vykonať analýza pôdy. Ten by mal obsahovať informácie o hodnote pH a obsahu humusu a živín.

dôvody na výmenu

Pri použití anorganických hnojív sa spomaľuje rast pôdnych organizmov a s tým je spojené neustále vyplavovanie pôdy s tým výsledkom, že pôdu je potrebné v pravidelných intervaloch vymieňať.
Samotné rastliny indikujú, kedy už pôda nemá vhodný obsah živín. Potom sa objavia nasledujúce funkcie:

  • Pôdne huby, ako sú Fusarium alebo háďatká obsiahnuté v pôde
  • Vitalita rastlín chýba
  • Nutné použitie väčšieho množstva hnojív
  • zlé odvodnenie
  • Zvýšený výskyt škodcov, ako sú vošky, podhubie
  • zosvetlené listy, drobné plody (nedostatok horčíka)
  • spomalený rast (nedostatok draslíka)
  • padanie listov, nízky vzrast (nedostatok fosforu)
  • biele listy (nedostatok železa)

často kladené otázky

Prečo substrát v skleníku začne plesnivieť?

Spravidla sú potom rastliny príliš husté, čo znamená, že pleseň to má ľahké. Okrem toho je potrebné pravidelne kontrolovať vlhkosť a teplotu. Pri teplotách medzi 15 a 25 °C zvyčajne postačuje vlhkosť od 60 do 83 percent.

Prečo sa pôda v skleníku zrazu zazelená?

Dôvodom zafarbenia môžu byť riasy. Inými slovami, je zodpovedné nesprávne správanie pri zavlažovaní a nedostatočné vetranie skleníka. Pôdu potom treba udržiavať o niečo suchšiu, ale nikdy nesmie vyschnúť. Ďalej ho treba niekoľkokrát vyvetrať, t.j. otvoriť svetlíky, okná a dvere.

Aká hlboká by mala byť pôda v skleníku?

Záleží na tom, čo sa má pestovať, rozhodujúca je tu hĺbka koreňov príslušných rastlín. Napríklad, ak sa majú pestovať len plytké korienky ako bylinky alebo listová zelenina, stačí 10 až 20 cm. Iná situácia je pri strukovinách, stonkách, ovocí a koreňovej zelenine, tu by hĺbka mala byť aspoň 50 cm.

Kategórie:

Údržbu záhrady